Zberatelia ľudových piesní v našej obci

Podzoborský región je bohatý na ľudové tradície. Opatruje si ľudový odev a zvyky, stále si spieva svoje ľudové piesne. Už Zoltán Kodály, známy maďarský hudobný skladateľ, hudobný pedagóg a zberateľ ľudových piesní poukázal na potrebu navštíviť oblasť pod Zoborom za účelom spoznať, zaznačiť a skúmať ľudové piesne. V jeho zbierkach sa táto oblasť často vyskytuje aj ako Nitrianska župa. Začiatkom 20. storočia osemkrát navštívil tento región. V Žiranoch sa zastavil šesťkrát a zaznačil si 154 melodicky i textovo vhodných piesní. Naša obec sa stala jednou z najväčších nálezísk. Nakoľko región pod Zoborom sa zlatou baňou jeho výskumu, neustále pociťoval potrebu návratu. Počas svojich návštev v susedných usadlostiach (Kostoľany pod Tribečom, Lapáš, Sokolníky…) zbieral a zaznačil aj slovenské ľudové piesne.

V roku 1906 navštívil našu obec spolu so svojím kolegom, taktiež významným hudobným skladateľom, Bélom Bartókom. Obaja sa usalašili na miestnej fare. Farár Pál Kuna ich už očakával s veľkým zanietením, nakoľko poznal ich nadšenie, snahu a zberateľskú vášeň. Preto zvolal farníkov na dvor miestnej fary. Chlapi sa najskôr zdráhali, ale dievčatá a mladé ženy s dobrým hlasom mu spievali s veľkou ochotou. Dobrá nálada sa dostavila akonáhle sa ozvala malá skrinka, fonograf a počas jeho počúvania spoznali naspievané piesne ako aj spevákov.

Zoltán Kodály bol priekopníkom. Už počas prvej návštevy zaznačil 32 ľudových piesní, ktoré sa dostali do jeho vydanej zbierky. Už vtedy si značil lokalitu, meno a vek spevákov, čo potvrdzovalo hodnovernosť. Cieľom jeho činnosti bola záchrana folklórneho pokladu nášho regiónu. Mnoho usadlostí totiž menilo svoj jazyk, čo bolo prvým krokom k zániku ľudových piesní. Nie náhodou prichádzal na naše územie. Ľudové piesne tohto regiónu už dávnejšie upútali jeho pozornosť. V tejto záležitosti korešpondoval najmä s farármi a učiteľmi a osobne chcel byť prítomný pri zaznačení a skúmaní ľudových piesní. Niektorých, ktorí mu spievali, si po vypočutí navštívil aj v ich príbytkoch, kde mu zaspievali ďalšie a ďalšie piesne.

O veľkomožnom pánovi, ako Kodálya nazývali, sa dedinčania vyjadrovali veľmi kladne, nakoľko s prostým ľudom veľmi dobre zaobchádzal. Bol obľúbený. Spievali mu s nadšením všetko čo poznali. László Dallos, obyvateľ Žirian, vo svojich záznamoch Kodálya nazval „bradáčom“ a uvádza mená speváčok, ktorých piesne si zaznačil. Žiriansky gajdoš József Elgyütt tvrdil, že verbunk, ktorý Kodály použil vo svojej spevohre Háry János, mu zaspieval práve on. Na Kodályovu žiadosť spolu s ďalšími ho pozval pán učiteľ Turcsek, ktorý vtedy vyučoval v miestnej obecnej škole. Spolu s ďalšími piesňami sa vtedy dostali do zbierky aj tri spevom doprevádzané ľudové zvyky.

Ďalší zberatelia ľudových piesní v našej obci

Zoltán Kodály a Béla Bartók viackrát upozorňovali, že etnikum pod Zoborom nie je celkom zmapované. Tento región bude potrebné naďalej skúmať. Našli sa niekoľkí, ktorí pokračovali v tejto ušľachtilej činnosti.. Nachádzali ďalšie a ďalšie zatiaľ nezaznamenané ľudové piesne.
Za zmienku stoja predovšetkým Tibor Ágh, Gyula Kertész, László Lajtha, János Manga, Jenő Szíjjártó a Béla Vikár.

Eugen Szíjjártó (1919 - 1986) patrí medzi významné osobnosti hudobného života na Slovensku. Bol hudobným skladateľom, dirigentom a hudobným pedagógom. Veľmi významná je jeho zberateľská činnosť. Najviac ľudových piesní zaznamenal v našom regióne pod Zoborom. Tieto skúmal a použil vo svojich dielach. Výsledkom jeho zberateľskej činnosti je viac ako 500 zaznačených ľudových piesní. Okrem toho zložil 60 inštrumentálnych skladieb. Ľudové piesne zo Žirian upravil v kompozíciách pre miešané a ženské zbory. Najznámejšie sú: Večerná nálada v Žiranoch, Päť krátkych zborových skladieb, Tri ľudové piesne spod Zobora,…

Zborová skladba Večerná nálada v Žiranoch ho už dávnejšie preslávila aj za hranicami našej vlasti. Nejeden popredný zbor ju má v stálom repertoári. Ženský spevácky zbor Zoboralja zo Žirian skladbu Tri ľudové piesne spod Zobora spieva takmer na všetkých kultúrnych podujatiach a koncertoch (okrem sakrálnych).
Za jeho umeleckú činnosť a ďalšie aktivity na poli kultúry mu udelili v Budapešti dňa 22.januára 2008 vzácne vyznamenanie. Post humus ho pasovali za Rytiera maďarskej kultúry.
Za jeho zásluhy a zviditeľnenie našej obce stojí na jeho počesť pamätný stĺp na priestranstve pred kostolom sv. Mikuláša.

Materiál čerpaný z publikácie ŽIRANY – ZSÉRE 1113-2008