Celkom určite by mohlo byť našou pýchou aj obecné múzeum, ktoré v našej obci zriadilo niekoľko nadšencov na čele s Gregorom Vanyom.
Typický sedliacky dom bol vytvorený z prístavby bývalého obchodu a jeho skladu. Slávnostné otvorenie bolo 11. decembra 1977. Návštevník vstúpil typickým vchodom do pitvora, kde bolo vystavené náradie na spracovanie konopy. Na stene a na polici boli vystavené krčahy, džbány a taniere, na sublótke zase časti odevu.
Kroj je významnou časťou našich ľudových tradícií. Vytváral sa v 19. storočí a k jeho zdokonaleniu, vycibreniu došlo v polovici 20. storočia. Odolával nástrahám módy, cieľavedome sa zdokonaľoval. Stal sa pokladom. Jeho krásu a hodnotu poznajú nielen pod Zoborom, ale aj v zahraničí. Bolo by chválihodné, keby sme poznali naše ľudové tradície (ľudové piesne , zvyky a kroj). Je správne, ak si zabezpečíme náš ľudový odev pre našich potomkov. Dbajme na to, aby si ho obľúbili, lebo je to jediný spôsob jeho zachovania pre budúce generácie. Odetí v kroji môžeme spríjemniť naše všedné dni, môžeme spôsobiť radosť našim blízkym, obdivovateľom ľudového umenia a tradícií, ale aj tým, ktorí bažia po kráse tohto skvostu. V súčasnosti sa z každodenného života ľudový odev vytráca. S jeho nedokonalou podobou sa stretávame už len u starších žien. Je preto úlohou kultúrnych skupín a všetkých zanietených občanov zachovať ho pre ďalšie generácie. Tu robí veľmi záslužnú prácu náš folklórny súbor Zsibrica.
Pokračovaním pitvora bola kuchyňa, odkiaľ vykurovali piecku v prednej izbe. Tu sa nachádzalo príslušenstvo k priadke. Pri piecke bola ustlaná posteľ a vedľa nej kolíska. Pri stene rohová lavica s prestretým stolom. Na stole bola fľaša s pohármi, ďalej misa a taniere. Na stenách miestnosti boli taniere, rôzne ozdobné predmety, poličky a obrazy svätých.
Tých pár nadšencov chcelo dosiahnuť, aby sa nezabudlo na tie veci každodennej potreby či už v domácnosti, alebo pri dome, ktoré sa už roky nepoužívajú a takisto aj na odev našich predkov. Veď mladá generácia sa k týmto veciam nemá ako dostať, jedine v múzeu. A práve táto mladá generácia, či už z recesie, alebo z roztopaše sa pričinila o to, že sa mnohé veci z múzea rozbili, alebo inak znehodnotili. Rozobratím časti strechy vnikli do múzea a spôsobili tam nevyčísliteľnú škodu. Aj toto svedčí o tom , že dnešná mládež sa nezastaví pred ničím a nič si nevie vážiť.
Celkový stav obecného múzea je už veľmi kritický. Preto sa z financií jedného získaného projektu snažia členovia Csemadoku ako tak zachrániť dezolátny stav budovy a aspoň opraviť to najnutnejšie, čo financie dovolia. V skorej budúcnosti určite treba nájsť financie na dôkladnejšiu rekonštrukciu tejto chátrajúcej budovy.