Vitajte v obci
Vitajte v obci
(narodený 5. septembra 1987, váha 92 kg, výška 206 cm).
Rok 2011 sa do kroniky Slovenskej volejbalovej federácie zapíše zlatými písmenami. V ankete Klubu športových redaktorov OVB Športovec roka 2011 sa stala naša mužská reprezentácia najlepším kolektívom roka! Je to obrovské ocenenie za náročnú, ale veľmi úspešnú sezónu. Naši volejbalisti v roku 2011 vyhrali druhýkrát v histórii Európsku ligu, na majstrovstvách Európy skončili na skvelom piatom mieste a dostali sa aj na záverečný turnaj olympijskej kvalifikácie. Hlasujúci jednoducho nemohli prehliadnuť mimoriadne úspechy, ktoré tím pod vedením talianskeho kormidelníka Emanueleho Zaniniho a v závere roka pod taktovkou jeho nástupcu Štefana Chrtianskeho dosiahol. "Bol to pre nás jednoznačne najúspešnejší rok v ére štátnej samostatnosti,“ potvrdil prezident Slovenskej volejbalovej federácie Ľubor Halanda. V ankete získali naši volejbalisti 254 bodov. Zo 103 hlasovacích lístkov chýbali na jedenástich, 77 novinári ich zaradili na prvé miesto. Druhých hádzanárov zdolali o 119 bodov.
Asi ste zvedavý, prečo sa táto správa objavuje na našej webovej stránke. Z jediného dôvodu: v slovenskej reprezentácie pôsobí aj vynikajúci univerzálny hráč - náš rodák
MILAN BENCZ (narodený 5. septembra 1987, váha 92 kg, výška 206 cm).
(10.02.2011 - Branislav Sarňák, Športál.sk -)
Milan Bencz začínal s volejbalom v Nitre, odkiaľ sa v roku 2002 presunul na športové gymnázium v Trenčíne. Pod hradom Matúša Čáka patril k najlepším hráčom miestneho SOPM a medzi opory sa zaradil aj v kadetských a juniorských reprezentáciách. Premiéru v seniorskom drese s dvojkrížom na prsiach si odbil v roku 2008 a odvtedy je pevnou súčasťou výberu Emanuele Zaniniho. Spoločne so svojimi spoluhráčmi doviedol Slovensko k triumfu v Európskej lige a zahral si i na majstrovstvách sveta v Turecku. Výkony v reprezentácii mu pomohli aj na klubovej úrovni - v lete 2010 zamieril do jednej z najprestížnejších súťaží sveta, talianskej Serie A. Dvadsaťtriročný rodák zo Žirian opustil po troch rokoch rakúsky SK Posoljnica Aich Dob a posilnil nováčika A1 M. Roma Volley. Nielen o tom sa so slovenským univerzálom Športál porozprával.
Prečo ste sa rozhodli odísť zo Slovenska do zahraničia? Hlavným dôvodom môjho odchodu do zahraničia bola vidina kvalitnejších líg. Odchod zo slovenskej extraligy určite hodnotím kladne, pomohlo mi to v športovom raste.
Zo zahraničných súťaží ste okúsili českú, rakúsku a taliansku. Čo vám tieto súťaže vo volejbalovom vývoji dali čím sa líšia od slovenskej ligy? Tieto ligy sú v prvom rade kvalitnejšie. Síce môžem povedať, že slovenská súťaž sa pomaly dostáva na úroveň českej. Zo spomínaných súťaží som najviac okúsil ligu v Rakúska, kde som strávil krásne štyri roky a nazbieral som aj veľa skúseností.
V Rakúsku ste mali úspešný angažmán v Aich Dobe, s ktorým ste získali bronzové medaily. Nechceli ste predsa len ostať v tomto mužstve? Premýšľal som o tom, ale nutkanie posunúť sa v hráčskej kariére bolo silnejšie. V Rakúsku to bolo krásne, ale všetko sa raz končí. Túto kapitolu som uzavrel a šiel som zbierať skúsenosti ďalej. Chalanom v klube držím samozrejme palce, nech sa im darí a celému klubu ďakujem, že som tam mohol hrávať.
V Taliansku trénuje aj súčasný slovenský reprezentačný tréner Emanuele Zanini. Pomohol vám pri rozhodovaní, či prestúpiť alebo neprestúpiť? V rozhodovaní mi veľmi neradil, lebo túto fázu som mal už za sebou. Skôr mi pomohol pri získavaní informácií o klube M. Rím, keďže pochádza z Talianska a súčasne je aj trénerom v A1.
Váš tím M. Rím Volley patril medzi najlepšie celky v Taliansku a aj v Európe. V roku 2008 dokonca vyhral aj CEV, ale následne zostúpil do Serie A2. Má v súčasnosti na to, aby napodobnil slávne výsledky? Predtým tu hrali slávni hráči ako Miljkovič a Mastrangela. V momentálnej situácií je Rím úplne iné mužstvo ako kedysi a je tu veľa nových hráčov. Musíme sa ešte zohrať, ale naším fanúšikom môžeme sľúbiť, že sa pokúsime uhrať čo najlepšie výsledky.
Na začiatku vášho pôsobenia ste boli po Kubáncovi Raydelovi Poeyovi až druhým univerzálom a nedostávali ste veľa možností. Asi to bol náročný začiatok v novom klube, nie? Keď som sa rozhodol pre Rím, tak som bol zmierený s tým, že budem len dvojka a že to budem mať ťažké. Ale hrať v Taliansku, to je jedinečná šanca. Bol som odhodlaný na sebe pracovať a biť sa o post jednotky.
To sa vám podarilo. Pomohol k tomu aj odchod Poeya, údajne preto, že bol v klube nespokojný. Čo sa skrývalo za jeho odchodom? Pravdivý dôvod jeho odchodu z klubu nevieme ani my. Povedal, že ma problémy a že nechce u nás pokračovať. Je to lepšie pre mňa, lebo som viac v zápasoch vyťažovaný.
V tíme figurujú viaceré známe mená ako Alberto Cisolla, Mirko Corsano, Viktor Josifov, Martin Lébl alebo Ivan Zajcev, ktorí je synom Viačeslava Zajceva, legendy na nahrávačskom poste a dobre známom aj v slovenskej volejbalovej obci, ktorí s bratislavským VKP získal v sezóne 1997/ 98 národný pohár. S kým si z týchto hráčov najviac rozumiete a kto vám najviac pomohol pri etablovaní sa v klube? Pri príchode mi najviac pomohol logicky Martin Lébl. Keďže je Čech, nemáme žiadnu jazykovú bariéru. S ostatnými chalanmi nemám žiaden problém a vychádzame spolu dobre.
Momentálne vás trénuje Andrea Giani. Je to bývalý vynikajúci hráč, veď získal tri tituly majstra sveta a majstra Európy. Ako vnímate svojho šéfa? Andrea Giani je veľká osobnosť, či už ako bývalý hráč, človek alebo v súčasnosti ako tréner. Vážim si to, že ma môže trénovať práve on a že neustále mi nadobúdam skúseností.
Z reprezentácie sú v talianskej lige vaši viacerí spoluhráči. Stretávate sa spolu alebo ste v užšom kontakte? S chalanmi som v kontakte cez telefón alebo skype, ale aby sme zašli na kávu, tak to nie. Niežeby sme nechceli, ale nie je na to čas. Nie sme v kluboch, ktoré sú geograficky blízko seba.
21. 12. 2011
Slovenskí univerzálni hráči nemali v talianskej Serii A1 nikdy na ružiach ustlané. V konkurencii najlepších svetových „bombardérov“ by o tom vedeli svoje hovoriť Gabriel Chochoľák či Martin Nemec. Momentálne nás na tomto vo volejbale kľúčovom poste reprezentuje na Apeninskom polostrove iba 24-ročný Milan Bencz. Ten už druhú sezónu oblieka dres rímskeho tímu M.Roma Volley. Vlani zaň dosiahol 303 bodov. V tejto sezóne do nedele ( 18.12.2011) získal v deviatich kolách iba skromných 27. Vrece však roztrhol v uplynulom 10. kole na palubovke poslednej Ravenny, kde Rimania vyhrali 3:1 (-22, 26, 23, 22). Za 25 bodov ho dokonca vyhlásili za najlepšieho hráča (MVP) zápasu! Toto prestížne ocenenie sa mu ušlo vôbec prvý raz v kariére. Rovnako ho potešila i cena – fľaša kvalitného červeného vína, ktorú si vážnivý zberateľ odloží vo svojej vinotéke na čestné miesto.
„Úvod zápasu vyzeral tak, že prehráme rýchlo 0:3. Nič nám nevychádzalo,“ hovorí Milan, ktorý je v tíme vedenom bývalým vynikajúcim talianskym reprezentantom Andreom Gianim v tejto sezóne na svojom poste v pozícii „dvojky“. V porovnaní s minulou, v ktorej po odchode Kubánca Poeya hrával pravidelne, dostáva teraz prednosť taliansky reprezentant Giulio Sabbi, účastník nedávneho Svetového pohára v Japonsku.
„Doteraz som dostával príležitosť iba pri taktických dvojstriedaniach s nahrávačom, pri ktorých nemám priestor výraznejšie bodovať. V Ravenne som bol na palubovke na chvíľku v koncovke prvého setu, od polovice druhého som ho však dohral,“ poznamenal hráč, ktorý sa postaral o trojbodový zvrat hostí. Vzhľadom na zisk prestížnej ceny to bol jeho azda najpamätnejší zápas v Serii A1. Rimania sa tak v tabuľke udržali na piatej priečke.
Zdroj: Denník Šport, Pavol Kubiš
Nám neostáva nič iné, iba zaželať nášmu úspešnému rodákovi Milanovi pevné zdravie, aby sa mu zranenia vyhýbali veľkým oblúkom, držať mu palce pri dosahovaní ďalších dobrých športových výkonov nielen v zahraničí, ale aj v reprezentačnom drese Slovenska a hlavne splnenie jeho veľkého sna o účasti na Olympijských hrách v Londýne.
Slovenský volejbalový reprezentant, Milan Bencz, rodák zo Žirian, zmenil klub po štyroch kolách druhej najvyššej talianskej súťaže Serie A2. Zlá finančná situácia v Avelline (od začiatku sezóny nedostávali hráči výplaty) donútila 26-ročného univerzála konať. Z viacero ponúk sa mu najviac pozdávala tá z Milána, a tak 15. novembra 2013 sa oficiálne stal posilou tímu Itely Miláno, ktorý hrá takisto v Serie A2.
Výbornú formu z majstrovstiev Európy v poľskom Gdansku priniesol aj do Talianska a v úvodných štyroch dueloch nazbieral 88 bodov. S Avellinom sa rozlúčil víťazstvom 3:0 nad Ortonou, v ktorom zaznamenal 27 bodov. So svojimi novými spoluhráčmi už stihol odohrať aj prípravný zápas v Monze. Trénerom tímu je Marco Maranesi a Milan bude po srbskom smečiarovi Nemanjovi Jakovljevičovi druhým legionárom. Náhoda chcela, že vo svojej premiére dňa 17. novembra hral hneď proti Avellinu. Určite to musel byť pre neho zvláštny pocit, ale vyhrali 3:0.
Po Ríme a Avelline bude Miláno jeho treťou talianskou zastávkou. Na život vo veľkomeste bol zvyknutý z Ríma, za klub Roma Wolley hral v rokoch 2010/2012. Potom hral jednu sezónu za francúzsky klub Arago de Sete a odtiaľ prešiel do Sidigas HS Avellino.
